Študijný program realizovaný na Filozofickej fakulte
Prešovskej univerzity v Prešove

STREDOEURÓPSKE ŠTÚDIÁ

Publikácie


MITKA, Marek: Sub rosa dictum a iné texty. Krakov: Scriptum 2015, 292 s. ISBN 978-83-64028-96-0.

Azda jediným systematizujúcim faktorom, ktorý autor pri zostavovaní tejto publikácie (výber z kritík, literárnovedných esejí a kratších štúdií) akceptoval, je chronologická časová postupnosť publikovania jednotlivých textov (napospol vyšli zhruba v priebehu dekády 2003 – 2014). Hoci, pri spätnom pohľade sa tu predsa len vytvára dojem akejsi reprezentatívnej vzorky textov (stredo)európskej kultúrnej proveniencie, a to zo všetkých relevantných žánrových oblastí. Veď popri reflexii domácich básnických zbierok (Š. Žáryho, M. Haugovej, J. Gavuru, M. Vladika, M. Veselkovej a i.), poviedkových súborov (D. Mitanu, R. Slobodu, P. Pišťanka, M. Bátorovej, S. Lavríka, E. Hlatkého, T. Horvátha a ďalších), románov a noviel (S. Rakúsa, I. Koleniča, M. Hvoreckého) či esejistických a literárnovedných monografií (P. Zajaca, V. Mikulu, M. Součkovej, J. Šranka a i.) sú tu zastúpení predstavitelia maďarskej (P. Esterházy), poľskej (J. Słowacki, A. Stasiuk), srbskej (D. Albahari), bulharskej (G. Gospodinov, A. Popov) i českej literatúry (J. Topol, J. Pavel, M. Kašparů, L. Machala, E. Gilk), a to v obdobne pestrom diapazóne žánrov. Osobitnú kapitolu tvoria recenzie slovníkov (Poľsko-slovenský dvojjazyčný ilustrovaný slovník a Klasická hudba), inojazyčných antológií (Sãvremenni slovaški razkazi a W liliowj ciszy) a zborníkov odborných štúdií (Interpretácia textov slovenskej literatúry 50-tych rokov XX. Storočia). Myšlienkovou celistvosťou, resp. koncíznosťou interpretovania a argumentácie sa tu v podstate umocňuje dojem integrálnosti rozvíjaných úvah a rovnako vytvárania flexibilného, metodologicky zomknutého a literárnoteoreticky poučeného jazyka, vďaka čomu prítomná kniha nadobúda monografický charakter.


MITKA, Marek (ed.): Slavistika – areálová slavistika – stredoeurópske štúdiá. Prešov: Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis 2015. 318 s. ISBN 978-80-555-1328-7.

Zborník štúdií Slavistika – areálová slavistika – stredoeurópske štúdiá predstavuje výstup z rovnomennej vedeckej konferencie, ktorá sa konala 3. 10. 2013 na pôde Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Išlo o jubilejno – iniciačný akt, keďže na jednej strane sa podujatím symbolicky podčiarkla dvadsaťročnica existencie katedry slavistiky na FF PU (1993 – 2013), no zároveň sa konferenciou otvoril širokospektrálny diskusný priestor k novokonštituovanému študijnému programu Stredoeurópske štúdiá, ktorý už v akademickom roku 2013/14 naplno zastúpil definitívne končiaci študijný program Slavistika. Mapovaním a definovaním obsahovej náplne pojmov slavistika, areálová slavistika, areálové kultúrne štúdiá, stredoeuropeistika, resp. stredoeurópske štúdiá sa zaoberajú predovšetkým úvodné štúdie J. Dudášovej-Kriššákovej (Metamorfózy prešovskej slavistiky v slovenskom a slovanskom kontexte), M. Čižmárovej (Súčasný stav a perspektívy rozvoja slavistiky na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity), P. Kášu (Slavistika a stredoeurópsky kultúrny kontext [Náčrt nového študijného programu]) a čiastočne aj P. Žeňucha (Slovenská slavistika v národných a medzinárodných diskurzoch). Prechod k všeobecno-jazykovým, resp. lingvisticko-semiotickým témam otvára štúdia R. Tokarského Relatywizm językowy. O względności językowych światów. Podnetnými sa javia aj príspevky rusistu J. Sipka Nové filologické hľadania v rusistike o lingvokulturologických súvzťažnostiach vytvárania jazykovej reality v Rusku a na Slovensku; a autorskej dvojice D. Daskalova – R. Čapák (Междуезикова омонимия – за един от аспектите на оценка), ktorá analyzuje vybrané prípady slovensko-bulharskej medzijazykovej homonymie. Na Slovensko-poľské jazykové paralely a rozdiely a ich význam pri výučbe jazyka upozorňuje M. Vojteková, pričom podrobný register adjektívnych lexií, ktoré uvádza, sa nepochybne môže stať základom - východiskom pre slovníkové spracovanie.

Literárnovednú časť zborníka otvára štúdiou Sondy do ukrajinskej literatúry V. Žemberová. „Priekopníckosť“ jej referátu je daná najmä tým, že kriticky reflektuje najnovšie preklady z ukrajinskej poézie (Pavlo Petrovyč Korobčuk) i prózy (napr. antológia súčasných poviedok Expres Ukrajina). Iný charakter má konfrontačná štúdia J. Pasterskej Pogranicze polsko-słowackie jako źródło poznania/doznania i rozpadu na przykładzie Dukli Andrzeja Stasiuka i Bombla Mirosława Nahacza, v ktorej upozorňuje na špecifickosť pohraničného slovensko-poľského regiónu a s tým súvisiace poetologické a axiologické špecifiká (kontroverzie i afirmácie) textov oboch analyzovaných autorov. Identický kultúrno-geografický priestor (tentoraz cez „optiku“ básnického textu) si v príspevku Dialog kultur i tradycji pogranicza w poezji Janusza Szubera všíma aj J. Pasterski. Vskutku objavnou je štúdia L. Pálfalviho Jerzy Stempowski w piekle Słowian, kde okrem Stempowského pohnutých životných osudov autor upozorňuje na jeho zakladateľský význam pri konštituovaní poľskej esejistickej školy (spolu so S. Wincenzom) a ad 3 si všíma aj jeho kontakty so slovenským kultúrnym priestorom. Na tvorbu na Slovensku málo známych bieloruských autoriek-poetiek upozorňuje v štúdii Žena v slovanskej poézii I. Slivková – jej text má pre slovenského recipienta doslova objaviteľský význam. Sympatickým interpretačným gestom sa v príspevku Fenomén Dorota Masłowska. Jazyk a štylistika románu Wojna polsko-ruska pod flagą biało-czerwoną prezentuje M. Kitková. Súčasnej situácii na poli písania dejín literatúry v slovenskom a českom kultúrnom kontexte sa v kritickom a vtipne ladenom príspevku „Poznámky k dejinám“ ako kriticko-analytický žáner literárnohistorického diskurzu v stredoeurópskom priestore po roku 2000 (Ad V. Mikula – Čakanie na dejiny a Postinterpretácie) venuje M. Mitka. Referát M. Jakubíkovej Роль Івана Франка для слов’янських літератур možno považovať za príspevok k interpretácii textov dnes už klasika európskej literatúry. Literárnovednú časť zborníka uzatvára štúdia S. Canova „Цар Симеон” на Петко Тодоров – историческа тема и модерност. Tematický záber zborníka rozširuje ešte štúdia historičky L. Hoptovej Dejiny Bieloruska v slovenskej a českej historiografii po roku 2000, ktorá sa v istom zmysle ocitá v tandemovom vzťahu s príspevkom I. Slivkovej. Zborník dopĺňa multimediálne DVD, prinášajúce záznam z plenárneho zasadnutia konferencie.


NASTULCZYK, Franciszek: Jazyk kameňov. Z poľského originálu preložili Marián Milčák a Marek Mitka. Prešov: FACE – Fórum pre alternatívnu kultúru a vzdelávanie 2013, 28 s. ISBN 978-80-971271-2-1. 

Franciszek Nastulczyk (1957) - poľský básnik a prekladateľ z češtiny a slovenčiny sa narodil v českej Bystřici nad Olší. Absolvent pedagogiky a filozofie krakovskej Jagelovskej univerzity sa roku 1983 usadil v Bielsko-Białej a zamestnal sa ako učiteľ. V tomto meste sa venuje propagovaniu literatúry a kultúry ako spoluorganizátor Festivalu českej a slovenskej kultúry a redaktor literárno-umeleckého časopisu Pobocza. Je autorom šiestich zbierok reflexívnej poézie, medzi poslednými Náhodná večnosť (2006) a Hölderlin maľuje (2009). Prednedávnom vydal poľský preklad zbierky I. Štrpku Rovinsko, juhozápad. Smrť matky. Jeho poézii dominuje téma dvojsmernej interakcie človeka a prostredia. Básnik si volí empirický dotyk aj napriek riziku vlastného ohrozenia, intenzívne zmyslové podnety premieňa na metaforické uvažovanie, ktoré následne núti človeka konať.


MITKA, Marek: Fragmentárnosť a tragično v slovanskej próze po roku 1989. Krakov: Scriptum 2013, 186 s. ISBN 978-83-60163-98-6.

Monografia Mareka Mitku Fragmentárnosť a tragično v slovanskej próze po roku 1989 prináša literárnoteoretické štúdie, ktoré analyzujú prozaické texty zo súčasnej slovenskej, českej, poľskej a bulharskej literatúry. V prvej – O pohyblivom smútku a skrytej radosti (K typológii subjektu v prozaických textoch Edmunda Hlatkého a Ballu) je interpretačná optika zameraná na motívy existenciálneho smútku a zúfalstva, duševnej a fyzickej bolesti, zrkadliacich problematické usúvzťažňovanie intelektuálne disponovaných hrdinov s okolitým svetom. S využitím poznatkov z modernej psychológie, filozofie a teológie sa tu rozoberá vzťah mimoriadne citlivého subjektu k elementárnym ľudským veciam a potrebám a rovnako k metafyzickej, transcendentálnej modalite jestvovania, ktoré nachádza „útočisko“ okrem iného aj v sebareferenčnom písaní. To z hľadiska postavy predstavuje priestor implicitne či explicitne zachytenej katarzie – radosti z tvorivého aktu, ktorý ešte dokáže vytvoriť protiváhu k outsiderstvu a životnej skepse uprostred spoločnosti ovládanej pochybnými hodnotami. V druhej štúdii - Tomáš Horváth medzi fabuláciou a sujetovaním (Poznámka k lektúre dvoch textov: o dekonštrukcii a „kastrácii“ postavy) sa kontextovo preverujú niektoré teoretické formulácie a termíny literárnej vedy. Horváthove diela, vznikajúce na báze persiflovania a imitácie cudzích predlôh, ako aj pokusov o simulovanie generických textových algoritmov, sú totiž výborným príkladom mnohovýznamového predmetu, ktorý demonštruje literárny jazyk nielen ako súbor jednotiek významových, ale aj energetických. Z tohto bodu sa odvíjajú aj nastolené otázky existencie sujetu bez fabuly, straty empirickej látkovej intencie vo vzťahu k personálnej téme a pod. Tretia štúdia - Fragmentárne vyslovenie sveta alebo intertextualita a tragično v prózach Georgiho Gospodinova, Tomáša Horvátha a Ballu je ad jedna minucióznejším exkurzom do metodológie intertextuality ako produktívneho  postupu budovania umeleckej výpovede, jednak je rozpravou o literárnom diskurze, pôsobivo akcentujúcom alternatívy vlastného vznikania, ktorý realitu zaznamenáva fragmentárnym spôsobom, keďže jediný ešte výrazovo korešponduje s pulzovaním  súčasného sveta. Hlavne v súvislosti s Prirodzeným románom G. Gospodinova sa tu rozoberá téma reflexívneho jazyka, ktorý smeruje k vyprázdneniu – bezprostrednej negácii toho, čo hovorí, no zároveň je úplne novým počiatkom, zrodom jazyka, ktorý dokáže túto situáciu pomenovať. V poslednej štúdii – Čriepky enigmatického jazyka. Priblíženie k Ultima Thule (K poetike próz Jáchyma Topola, Olgy Tokarczukovej, Edmunda Hlatkého a Andrzeja Stasiuka) je interpretácia centrovaná do poetiky času a priestoru, ktoré majú najmä v textoch Topola a Stasiuka signifikantné postavenie. V popredí je opäť i téma jazyka, cez ktorú sa napr. v Hlatkého prózach poukazuje na prítomnosť novej semiózy, pokusov o dekódovanie tajomného predbabylonského „prajazyka“, ktorý je symbolom práve stvoreného sveta a absolútne autentického, bezodstupového nazerania na skutočnosť.


VOJTEKOVÁ, Marta: Predložky v spisovnej slovenčine a poľštine. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta 2008. 163 s. ISBN 978-80-8068-898-1.

URL: http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Vojtekova1/index.html

Monografia sa zameriava na konfrontáciu podsystému prvotných predložiek v slovenčine a poľštine, ktoré sú v kapitole Kritériá vymedzenia prvotných predložiek zo synchrónneho hľadiska vyčlenené na základe funkčného kritéria. Definuje postavenie predložiek v systéme slovných druhov a porovnáva ich z formálneho hľadiska. V kapitolách Vokalizácia predložiek v spisovnej slovenčine a poľštine v širšom slovanskom kontexte a Miesto predložiek v systéme slovných druhov v diachrónno-synchrónnom pohľade sa predložky skúmajú v širšom slovanskom kontexte a synchrónny aspekt výskumu je rozšírený o diachrónny rozmer. Jadro práce tvorí konfrontácia kontextových významov slovenských a poľských predložiek, ktoré sú vymedzené na pozadí invariantného významu (Kontextové významy verzus invariantný význam). Porovnáva sa Vyjadrovanie priestorového významu v slovenčine a poľštine a Vyjadrovanie časového významu v slovenčine a poľštine, pričom pri konfrontácii sa postupuje v smere od významu k prostriedkom jeho vyjadrenia v skúmaných jazykoch. Syntézou týchto kapitol je Systém slovenských a poľských priestorových predložiek a Systém slovenských a poľských časových predložiek.



SOKOLOVÁ, Miloslava – VOJTEKOVÁ, Marta – MIROSŁAWSKA, Wirginia – KYSEĽOVÁ, Miroslava: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2012. 336 s. ISBN 978-80-555-0571-8.

URL: http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Sokolova1

Vysokoškolská učebnica je nástrojom na získavanie a následné rozvíjanie jednotlivých zložiek jazykovej kompetencie prostredníctvom uvedomenia si spoločných a rozdielnych javov v slovenčine a poľštine. Môže byť východiskom tak pre študentov, ktorí sa dostali do prvého kontaktu so slovenčinou alebo poľštinou ako cudzím jazykom, ako aj pre tých, ktorí si chcú prehĺbiť znalosti z daných jazykov. Synchrónne porovnanie je miestami doplnené o diachrónny aspekt, najmä tam, kde sa rozdiely žiadalo osvetliť aj z diachrónneho hľadiska. Prijatá koncepcia sa zakladá na myšlienke, že uvedomenie si spoločných a odlišných javov eliminuje interferenčné vplyvy, ktoré sú v rámci príbuzných jazykov veľmi časté. Publikácia spracúva jednotlivé jazykové roviny a celkovo obsahuje 12 kapitol. Získané poznatky o rozdieloch medzi jazykmi sa využívajú na precvičovanie kontrastívnych javov prostredníctvom úloh umiestnených v závere každej kapitoly. Rýchle overenie riešenia úloh umožňuje kľúč. Okrem toho obsahuje učebnica súbor slovenských a poľských textov, ktoré sa dajú využiť na precvičovanie a hľadanie jazykových javov, ale zároveň čitateľa oboznamujú s dôležitými faktami zo slovenskej a poľskej kultúry.


VOJTEKOVÁ, Marta: Ortografia poľského jazyka. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove 2013. 71 s. ISBN 978-80-555-0832-0.

URL: http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Vojtekova2

Vysokoškolský učebný text je určený najmä slovenským študentom polonistiky s jazykovou úrovňou A1, ale aj študentom s vyššou jazykovou úrovňou, ktorí si potrebujú osvojiť poľský pravopis alebo sa v ňom zdokonaliť. Pri výklade ortografických javov poukazujeme prostredníctvom exemplifikácií aj na stav v slovenčine. Zohľadnením konfrontačného aspektu sledujeme dva ciele: lepšie uvedomenie si zhôd a rozdielov v pravopise poľštiny a slovenčiny a ľahšie osvojenie si ortografických pravidiel v poľštine. Učebnica pozostáva celkovo zo šiestich hlavných kapitol, pričom každá z nich má rovnakú štruktúru. Prvú časť jednotlivých kapitol tvoria pravidlá písania vybraných grafém (rz – ż, ch – h, u – ó, ą – ę), pravidlá písania nie alebo pravidlá písania veľkých písmen. Druhú časť každej kapitoly tvoria básne s koncentráciou opisovaných ortografických javov. Cieľom tejto časti je osvojenie si pravidiel písania pomocou poézie. Tretiu časť každej kapitoly tvoria diktáty, ktoré sú zamerané na nácvik písania javov, ktorým sa venuje príslušná kapitola. Do siedmej kapitoly je zaradený kľúč, ktorý obsahuje celé diktáty so zvýraznenými javmi, čo umožňuje rýchle overenie správneho riešenia, ale neskôr aj precvičovanie pravopisu z posluchu.


DŽUNDOVÁ, Ivana – KÁŠA, Peter – MITKA, Marek: Komparatívne čítanie slovenskej literatúry 19. storočia: stredoeurópske súvislosti. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2011. 395 s. ISBN 978-80-555-0456-8

Vysokoškolská učebnica je koncipovaná ako kompendium, antológia textov s komentármi, ktorá načrtáva širšie kultúrno-spoločenské súvislosti a užšie premeny a charakter dominantných literárnych žánrov v čase od osvietenstva po modernu v priestore strednej Európy. Učebnica je určená študentom slovanských filológií a slovakistiky na prvom stupni vysokoškolského štúdia. Ide o východiskový a motivujúci text, ktorý otvára iné a nové horizonty čítania s perspektívou vyvolávania dialógov a diskusií na seminárnych cvičeniach z dejín literatúr 19. storočia.



KÁŠA, Peter: Medzi textami a kultúrami. Slovenská literatúra prvej polovice 19. storočia v stredoeurópskom kontexte. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2011. 194 s. ISBN 978-80-555-0448-3

Vedecká monografia Medzi textami a kultúrami sumarizuje štúdie autora o slovenskej literatúre prvej polovice 19. storočia v stredoeurópskom kontexte. Štúdie môžu byť využité ako sekundárna literatúra k vysokoškolskej učebnici Komparatívne čítanie slovenskej literatúry 19. storočia: stredoeurópske súvislosti a ďalším učebným textom.



SLIVKOVÁ, Ivana: Bieloruská poézia na prelome storočí. Interpretácia a recepcia bieloruskej poézie konca 20. a začiatku 21. storočia. Prešov:  Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2012. 144 s. ISBN 978-80-555-0652-4

Vedecká monografia Bieloruská poézia na prelome storočí je výsledkom literárnovednej, kulturologickej a prekladateľskej práce autorky a sumarizuje poznatky o slovensko-bieloruských kultúrnych vzťahoch. Pri výbere autorov, ktorých tvorba je v jednotlivých kapitolách interpretovaná sú zohľadnené generačné kritériá, tradicionalistické aj inovatívne postupy v súčasnej bieloruskej poézii. Ako protipól mužského sveta sú interpretácie doplnené o poéziu písanú ženami. Leitmotívom interpretácií je symbióza modernej poézie, ľudovej tradície a mytológie, ktorá sa zrkadlí v súčasnej bieloruskej básni. Cieľom monografie je okrem iného oslobodiť recepciu bieloruskej kultúry od politizovania a sústrediť pozornosť čitateľa na špecifiká súčasnej bieloruskej literatúry a v rámci nich na zaujímavé línie národnej poézie v Bielorusku.